Začiatky divadelného účinkovania
Martin Nahálka(1980) je nitriansky herec Divadla Andreja Bagara v Nitre, v ktorej dokončuje svoju 16.sezónu. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v ktorom začínal aj svoje divadelné účinkovanie. Štúdium absolvoval na VŠMU v Bratislave v roku 2002 v ročníku Zuzany Kronerovej a Petra Mankoveckého. Prístup Zuzany Kronerovej hodnotí ako ,,priateľský a ústretový,“ pričom viacej mentorský prístup evidoval u Petra Mankoveckého. Už v tomto čase pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach. Avšak kamaráti z ročníka mu pôsobili v nitrianskom divadle Teatro Tatro, tak ho to ťahalo viacej do angažmánu v Nitre. ,,Prvý konkurz do DAB mi nevyšiel, tak som bol rád za to, že som mal istú prácu v divadle v Košiciach, avšak stále som neopustil myšlienku na prácu so spolužiakmi v Nitre.“ Po premiére hry od Bianky Braselli v Teatro Tatro absolvoval druhý konkurz a povedal si tradičné: ,,buď to vyjde, alebo nevyjde, nemám čo stratiť“ a bol prijatý do činoherného súboru DAB. To sa písal rok 2003.
Odvtedy hral v mnohých inscenáciách svojho domovského divadla, avšak popritom skúšal a hral aj v predstaveniach spomínaného divadla Teatro Tatro, divadle Aréna, SND v Bratislave, či v štátnom divadle v Košiciach, kde aj momentálne skúša predstavenie „Adamové jablká“, ktorého premiéra je naplánovaná na 14. júna. Na nedostatok práce sa teda nemôže sťažovať, ale dopraje si aj oddych. ,,Bicyklovanie, korčuľovanie, rybárčenie, rád trávim voľný čas na chalupe,“ vraví herec. Pri takom pracovnom nasadení sa mu nemôžeme ani čudovať.
Chýba interakcia s divákmi
Nitru bral ako kultúrne mesto, avšak niektoré udalosti posledných rokov v kultúrnom dianí ho mierne znepokojujú: ,,Po nástupe nového riaditeľa Starého divadla prišlo k rozpadu Tatry, kde sme pôsobili ako herci, tým sa v Nitre obmedzili priestory, kde sa ľudia môžu stretávať.“ Tým zdôraznil rozpad klubu Tatra v dolných priestoroch divadla Karola Spišáka, kde ste mohli častokrát vidieť hercov oboch nitrianskych divadiel a prípadne s nimi prehodiť pár slov. Zmenou a obmedzením prístupu prešiel aj bufet divadla DAB: ,,Naše divadlo je otvorené divákom, a tiež tam nemôžu prísť diváci do bufetu a byť tam s nami.“ Hovorí o zapisovaní ľudí do knihy návštev na vrátnici, čo predtým nebývalo.
Oceňuje však miesta v Nitre, ktoré dávajú absolútnu slobodu kultúrnemu životu a prípadne aj relaxu. Vymenúva Hidepark a LifeHouse ako takéto miesta, kde prebiehajú koncerty, workouty a rôzne príjemné aktivity, spojené s oddychom a kultúrnym zážitkom.
Ministri kultúry sú odstrihnutí od kultúrnej obce
So súčasnou ministerkou Laššákovou do osobného kontaktu neprišiel, ale vidí dlhoročný problém ministrov kultúry. Ako vraví: ,,Oni(ministri, pozn.red.) sú niekde vzadu, tam niečo riešia, my vlastne nevieme, čo oni riešia.“ Trápi ho aj momentálne podhodnotené financovanie kultúry a niektorých kultúrnych inštitúcii a minister kultúry by podľa neho mal ,,podporovať aj nezávislé subjekty, mal by chodiť medzi ľudí a viacej sa s nimi rozprávať.“
Herec ako obraz spoločnosti
Tituly v seriálovej tvorbe si poctivo vyberá a snaží sa v nich nájsť nejaký zmysel a hodnotový význam. Nebavia ho prvoplánové scenáre, ktoré nasilu pôsobia vtipne. ,,Herci by mali dávať obraz spoločnosti a nebrať ponuky z menej kvalitných televíznych seriálov.“ Čo sa týka divadla, tvorcov si želá ,,fundovaných a odborne zdatných, nie ľudí mimo fachu a neodborných.“
Amadeus a Nicholson
Spýtali sme sa aj na obľúbených tvorcov a hercov. Herec obľubuje tvorbu Miloša Formana a herectvo Jacka Nicholsona. Ako najobľúbenejší film určil Amadea, práve od spomínaného Formana. Na Jackovi Nicholsonovi ho baví charakterové herectvo, ktoré je mu sympatické a snaží sa tiež svoje postavy stvárňovať týmto spôsobom. Obľubuje hercov, ktorí majú v sebe ,,špinu života, vidno im vrásky na čele a na nich celý život.“ Okrem spomínaného Nicholsona obľuboval herectvo slovenského herca Mariána Geišberga.
Týmto sme ukončili prvý diel série: ,,Osobnosti nitrianskeho života“
Tomáš Homola
